Po vpáde sovietskych vojsk a vojsk Varšavskej zmluvy do bývalého Československa ušli v rokoch 1968 a 1969 tisíce ľudí na západ. Aj do okolia Stuttgartu emigrovalo niekoľko stoviek Slovákov a Čechov. V Stuttgarte českých i slovenských emigrantov navštevoval český kňaz p. dekan Urban. Slováci sa zúčastňovali na českých sv. omšiach každú nedeľu, pričom počtom vysoko prevyšovali Čechov.
Vo februári 1971 vznikla Slovenská katolícka misia pre juhozápadné Nemecko so sídlom v Mannheime. Zásluhu na vzniku slovenských misií v zahraničí mal Mons. Štefan Náhalka, vtedy pôsobiaci vo Vatikáne, neskôr riaditeľ Slovenského Ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme. Vedením slovenských misijných centier v Nemecku, Rakúsku, Švajčiarsku, Francúzsku, Anglicku a Švédsku, boli poverení väčšinou kňazi z rehole sv. Jána Bosca – saleziáni, tiež utečenci. Do Mannheimu prišiel salezián Dr. Cyril Buran, ktorý mal skúsenosti z pastorácie vo viacerých mestách v Taliansku a Belgicku. Jeho zamestnávateľom sa stala diecéza vo Freiburgu, ale jeho oblasť pôsobenia o slovenských vysťahovalcov sa rozprestierala v ďalších 6 nemeckých diecézach: Bamberg, Limburg, Mainz, Speyer, Rottenburg- Stuttgart a Würzburg.
V októbri 1971 privítali slovenskí veriaci slovenského misionára pátra Burana v Stuttgarte po prvýkrát. Odvtedy vždy druhú nedeľu v mesiaci slúžil v Stuttgarte sv. omšu pre Čechov a Slovákov, pričom český kňaz, dekan Urban koncelebroval. Ukázalo sa, že vo veľkých priemyselných podnikoch v mestách Sindelfingen a Böblingen našlo prácu mnoho vysťahovalcov zo Slovenska, a tak bolo potrebné, aby aj v Böblingene boli slovenské sv. omše. A tak páter Buran prichádzal vždy druhú nedeľu v mesiaci, aby slúžil ráno o 9.00 hod. sv. omšu v Stuttgarte v kostole sv. Štefana a popoludní o 16.00 hod. v Böblingene v kostole Panny Márie. Okrem Slovákov a niekoľkých Čechov sa na nich zúčastňovali aj karpatskí Nemci, pochádzajúci zo Slovenska. Po sv. omšiach nasledovalo vždy posedenie, na ktorom si krajania vymieňali skúsenosti a rady, na ktorom sa oslavovalo a spievalo po slovensky. Za čias totality veriaci pri slovenskej misii poriadali aj slovenské kultúrne večery, večery slovenskej poézie, tanečné zábavy, mikulášske a adventné večierky, majálesy, juniálesy a fašiangové zábavy, ktoré poväčšine začínali sv. omšou.
Páter Buran každoročne pripravil a viedol púť do Ellwangenu, kde bol na konci 9. storočia väznený sv. Metod. V roku 2005 sa Slováci zúčastnili na tejto púti už po 34. raz. Páter Buran organizoval a viedol veriacich každoročne aj na púte do Lúrd. Na misionára sa obracali o pomoc aj emigranti – neveriaci. Páter Buran nikomu neodmietal pomoc ani duchovnú, ani poradnú, ani materiálnu. Mnohí neveriaci ľudia, odchovanci komunizmu, nachádzali cez neho vieru v Boha.
Slovenské katolícke misie sa pre vysťahovalcov stali útulnými hniezdami, kúskami domoviny v cudzine. Mali a aj naďalej majú veľký význam na upevňovaní viery a na zachovávaní slovenského národného povedomia.
V súčasnosti tvoria slovenskú katolícku misiu prevažne mladí ľudia, ktorí prichádzajú zo Slovenska za štúdiom a prácou.
Od. 1. júla 2004 bol správou vedenia Slovenskej katolíckej misie pre juhozápadné Nemecko poverený Slovenskou biskupskou konferenciou o. Peter Hudymač.
